V dnešnom článku vám bližšie priblížime bezpodielové spoluvlastníctvo manželov. Budeme sa zaoberať jeho predmetom, vznikom, zánikom, obsahom a možnosťami jeho modifikácie. V závere si priblížime aj niekoľko zaujímavých postrehov zo súdnej praxe.
Čo je bezpodielové spoluvlastníctvo manželov?
Tento inštitút je jedným z režimov spoluvlastníctva, ktorým sa vo všeobecnosti spravujú majetkové vzťahy medzi manželmi. Výnimočnosťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov je jeho bezpodielovosť, to znamená, že manželia nemajú nijakým spôsobom určený podiel na vlastníckom práve k jednotlivým spoločným veciam. Právna úprava bezpodielového spoluvlastníctva vychádza zo zásady, že majetok, ktorý manželia nadobudli za trvania manželstva, je ich spoločným vlastníctvom.[1]
Čo je predmetom bezpodielového spoluvlastníctva?
Podľa ustanovenia § 143 Občianskeho zákonníka je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka. Z povahy tohto spoluvlastníckeho režimu vyplýva, že bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi[2].
Spôsob užívania spoločných vecí
Veci v bezpodielovom spoluvlastníctve užívajú obaja manželia spoločne. Spoločne v tomto prípade znamená, že náklady vynaložené na veci alebo náklady spojené s ich užívaním a udržiavaním uhrádzajú manželia spoločne. Bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov. V prípade ak jeden z manželov nedá potrebný súhlas, právny úkon sa stáva neplatným. Za právne úkony týkajúce sa spoločných vecí sú zodpovední obaja manželia spoločne a nerozdielne.
Vznik bezpodielového spoluvlastníctva manželov
Vznik bezpodielového spoluvlastníctva manželov zákon viaže na splnenie štyroch podmienok:
1. uzavretie manželstva (bezpodielové spoluvlastníctvo nemôže vzniknúť mimo manželstva a ani medzi inými osobami ako sú manželia, ako sme uviedli vyššie)
2. trvanie manželstva počas nadobúdania vecí dobe z podielového spoluvlastníctva (to znamená, že manželstvo nezaniklo ani nebolo zrušené za trvania manželstva rozhodnutím súdu)
3. k nadobudnutiu veci došlo počas trvania manželstva (napr. vytvorenie veci, uzavretie zmluvy)
4. ide o veci, ktoré môžu byť predmetom bezpodielového spoluvlastníctva a ktoré nie sú z neho vylúčené.[3]
Čo patrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov?
- hmotné veci (hnuteľné a nehnuteľné),
- nehnuteľnosti (pozemky, stavby),
- práva (pohľadávky),
- záväzky (dlhy),
- príjmy z podnikania,
- obchodný podiel (ak bol nadobudnutý jedným z manželov za trvania manželstva z prostriedkov patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov),
- členský podiel v bytovom družstve,
- spoločný nájom bytu manželmi,
- všetky príjmy, výnosy a iný majetok získaný manželmi,
- náhrada škody(vyplatená jednému z manželov počas trvania manželstva),
- výhry zo stávok, hier a lotérií,
- peniaze získané pôžičkou (bez ohľadu na to či zmluvu uzavreli obaja, alebo len jeden z manželov),
- výnosy, úžitky a prírastky vecí (napr. úroky z peňazí, plody, mláďatá zvierat atď.).[4]
Čo nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov?
- veci získané dedičstvom,
- veci získané darom,
- veci, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,
- veci vydané v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzatvorením manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.[5]
Z rozhodnutia ÚS ČR z 07.12.2000, sp. zn. III. ÚS 317/2000 vyplýva, že: „Ani za platnosti zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, vtedy platnom znení, nebolo vylúčené, aby za trvania manželstva nadobúdal veci (aj kúpnou zmluvou) len jeden z manželov do svojho výlučného vlastníctva, a to tým viac, ak kúpna cena kupovanej veci mala byť hradená z daru určeného len pre neho samotného.“
Modifikácia bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Manželia môžu modifikovať rozsah, obsah a časový moment vzniku bezpodielového spoluvlastníctva.
Dohoda o zúžení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva znamená, že na základe dohody manželov budú z ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov vylúčené veci, ktoré by inak doň patrili. Na základe tejto dohody by sa mohli vyňať napr. príjmy z podnikateľskej činnosti, ktoré získa jeden z manželov, ktorý ako podnikateľ vstupuje do manželstva a pod.
Dohody musia byť uzatvorené len za trvania manželstva, môžu pôsobiť len do budúcna (pro futuro),musia mať formu notárskej zápisnice a nemôžu sa vzťahovať na individuálne určenú vec.
Dohoda o rozšírení rozsahu bezpodielového spoluvlastníctva sa môže týkať vecí, ktoré boli nadobudnuté pred uzavretím manželstva a boli doň vnesené alebo za trvania manželstva, ale do BMS nepatria. Napríklad veci získané dedením alebo darom jedným z manželov za trvania manželstva budú predstavovať predmet bezpodielového spoluvlastníctva a nebudú patriť do výlučného vlastníctva jedného z manželov na základe tejto dohody.[6]
Z rozhodnutia NS ČR z 30.05. 2006, sp. zn. 22 Cdo 2406/2004 vyplýva, že: „Záver odvolacieho súdu o tom, že v prípade dohody o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva podľa § 143a OZ nemožno vôbec uvažovať o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, nie je správny. Účastníci uzavreli dohodu o zúžení bezpodielového spoluvlastníctva ohľadom spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam (ktoré neboli v čase uzavretia tejto dohody predmetom ich bezpodielového spoluvlastníctva) tak, že ich nadobudne manželka. Ak za trvania manželstva účastníkov, ktoré zaniklo rozvodom, bola kúpna cena zaplatená manželkou čiastočne uhradená zo spoločných prostriedkov, potom je potrebné takto vynaložené prostriedky vyporiadať podľa §150 OZ ako investície vynaložené zo spoločného majetku na oddelený majetok manželky.“
K uvedeným dohodám je nutné poznamenať, že každej z týchto dohôd a následkov z nich vyplývajúcich sa môžu manželia voči tretej osobe dovolávať iba v prípade, ak je táto dohoda tretej osobe známa.
Zánik bezpodielového spoluvlastníctva manželov
Základným zákonným dôvodom zániku bezpodielového spoluvlastníctva je zánik manželstva. Manželstvo môže zaniknúť z dôvodov uvedených v zákone o rodine. Okrem rozvodu môže manželstvo zaniknúť smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho alebo vyhlásením manželstva za neplatné.
K zániku bezpodielového spoluvlastníctva môže dôjsť aj za trvania manželstva právoplatným rozhodnutím súdu v občianskom súdnom konaní. Podmienkou je, že sú na to vážne dôvody, najmä ak by dlhšie trvanie bezpodielového spoluvlastníctva odporovalo dobrým mravom.
Bezpodielové spoluvlastníctvo zaniká tiež vyhlásením konkurzu na majetok jedného z manželov[7].
Je nevyhnutné zdôrazniť, že je vylúčené, aby sa manželia za trvania manželstva dohodli na zrušení bezpodielového spoluvlastníctva. Taktiež, ak sa vec už raz stane súčasťou bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nemôže sa neskôr zmeniť právny režim a prejsť do výlučného majetku jedného z manželov. V takomto prípade má ten, koho výlučné prostriedky boli takto vynaložené, len právo pri vysporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva požadovať, aby mu bolo uhradené, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok.
Zaujímavé postrehy zo súdnej praxe
Z rozhodnutia NS ČR z 17.10. 2001, sp. zn. 22 Cdo 1659/2000 vyplýva, že: „Ak manželia písomnou kúpnou zmluvou ako kupujúci nesporne prejavili zhodnú vôľu nadobudnúť predmetné nehnuteľnosti do bezpodielového spoluvlastníctva, potom bez ohľadu na to, že kúpna cena bola zaplatená z výlučných finančných prostriedkov jedného z nich, príp. z finančných prostriedkov rodičov žalovaného, nemožno urobiť iný záver, že tieto nehnuteľnosti sa stali predmetom bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
Z rozsudku Okresného súdu v Rožňave z 9. 10. 1987, sp. zn. 6 C 620/87 vyplýva, že: „Ak mali spoločnú pôžičku manželia, ktorí sa rozviedli a o ich spoločnom majetku platí to, čo je stanovené v § 149 ods.4 OZ, potom sa ten z bývalých manželov, ktorý zaplatil celý dlh z tejto pôžičky (alebo viac ako polovicu), môže žalobou na súde domáhať, aby mu druhý z bývalých manželov nahradil, čo mal na tento dlh platiť podľa rovnakého podielu ich obidvoch na tomto dlhu.“
Z rozsudku NSSR, sp. zn. 3 Cdo 201/1996 vyplýva, že: "Keď neboli v čase, keď došlo k uzatvoreniu manželstva, ešte vybudované na stavbe – rodinnom dome –prvky dlhodobej živnosti (hlavne zvislé a vodorovné konštrukčné prvky, konštrukcia strechy a schodište) a prípadne väčšina ostatných prvkov, ktoré stavbu charakterizujú ako vec v právnom slova zmysle, možno z toho spravidla vyvodiť, že do uzavretia manželstva nemohla vzniknúť vec, ktorá nepatrí do bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ak bola potom dokončená za trvania manželstva. Z tohto hľadiska nie je rozhodujúce, na koho bolo vydané stavebné a kolaudačné rozhodnutie. Vydanie čiastočného rozsudku v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov neprichádza do úvahy."
Pre viac informácií, alebo prípade potreby právneho zastupovania v tejto oblasti nás neváhajte kontaktovať na info@grandoaklaw.com.
[1]FEKETE, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 827
[2]FEKETE, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 826
[3]FEKETE, I.: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 827
[4] FEKETE,I.: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 828 - 832
[5] FEKETE,I.: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 839 - 840
[6] FEKETE,I.: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 842 - 843.
[7] FEKETE,I.: Občiansky zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 861
